• KONTAKT
  • OBEC
  • SAMOSPRÁVA
  • DOKUMENTY
  • AKTUALITY
  • ÚRADNÁ TABUĽA
slider1

Povinné zverejňovanie:

Kontakt:

Napíšte nám:

Charakteristika regiónu

ÚZEMIE NOVOHRADU SA ROZČLEŇUJE na tieto geomorfologické celky:

.

OSTRÔŽKY

Ostrôžky sú horský krajinný celok v oblasti Slovenského stredohoria, na územie novohradu zasahuje celý okrem najsevernejšej časti. Celková rozloha tohto celku je 260 km2 . Predstavujú náhornú plošinu, mierne naklonenú od severu na juh. Pôvodne súvislá planina je ročlenená hlbokými dolinami konsekventných tokov do viacero častí. Pomenovanie je odvodené od najvyššieho vrchu Ostrôžka ( 877 m), ktorý leží mimo Novohradu. Z hlavného hrebeňa vybiehajú bočné rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Najvyšším bodom Ostrôžok na území Novohradu je Javor ( 821 m). Južné a východné okraje sú rozťaté hustou sieťou dolín a majú vrchovinový ráz. 

JAVORIE

Javorie je tiež oblasťou Slovenského stredohria, do Novohradu zasahuje jeho juhovýchodná časť, podcelkom Javorianskou hornatinou. Javorianska hornatina má stratovulkanickú stavbu a budujú ju pyroxenické andezity a ich pyroklastiká. Jej reliéf je masívny až plošinatý, na okrajoch členitejší, spestrujú ho lokálne bralné úvary vypreparovaných žilných telies a lávových prúdov. Takýto charakter má Bralo (723 m), Sokolovo bralo (869 m).

KRUPINSKÁ PLANINA

Do Novohradu zasahuje svojou východnou časťou, má charakter mierne sklonenj úpätnej plošiny. Skláňa sa od severu na juh. Plošina je rozrezaná tokmi, ktoré vytvorili doliny hlboké až 200 m. Nadmorské výšky širokých zarovnaných chrbtov sa pohybujú nad 500 m, smerom na juh sa zmenšujú. Najvyšším vrchom Krupinskej planiny je Kršiakov vŕšok (648 m).

JUHOSLOVNESKÁ KOTLINA

Reprezentujú ju dva podcelky : Ipeľská a Lučenecká kotlina. Ipeľská kotlina zasahuje na územie Novohradu svojou severnou časťou, zvyšok leží na území Maďarska. Kotlina má tektonicko-erózny pôvod. Tvorí ju ploché územie pozdĺž Ipľa a jeho prítokov a pahorkatinný stupeň, ktorý dosahuje výšku do 300 m. 
Lučenecká kotlina takmer celá leží na území Novohradu, tvoria ju široké pruhy riečnych nív, sprevádzaných terasami a pahorkatinná časť podobne ako pri Ipeľskej kotline, ale nikde nepresahuje výšku 300m. 

CEROVÁ VRCHOVINA

Cerová vrchovina je morfologicky veľmi pestrá, v závislosti od odolnosti hornín. Na málo odolných neogénnych sedimentoch sa vytvoril mierne členitý pahorkatinný reliéf, na odolných vulkanitoch vznikol silne akcentovaný vrchovinový reliéf. Na chrbtoch sú časté odkryvy vulkanických hornín, lávových prúdov. Najznámejší je čadičový prúd na vrchu Šomoška.

REVÚCKA VRCHOVINA

Na územie Novohradu zasahuje svojim západným podcelkom – Cinobanským predhorím, má pahortinný až vrchovinový reliéf v nadmorskej výške 300 – 600 m sú to intenzívne členené a zarovnané okraje pohoria.

STOLICKÉ VRCHY

Sú zastúpené podcelkom Málinské vrchy, budujú ich protierózne útvary – svorovej série. Je to hornatinový, hladko modelovaný reliéf, v strednej časti rozdelený dolinou Ipľa. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje od 550 do 1000m najvyšším vrchom je Jasenina (995m)

VEPORSKÉ VRCHY

Zastúpené podcelkom Sihlianaska planina, predstavuje zvyšok planiny, je členená mladými hlbokými dolinami. Nachádza sa vo výškach 900 – 1000m, smerom na juh sa znižuje a intenzívne člení do systému rázsoch. Najvyššími vrchmi sú Bykovo (1111m) a Čierťaž (1102m)
                                                                                                            

POLOHA HISTORICKÉHO NOVOHRADU
  Novohrad v historickom pohľade predstavoval stolicu v Preddunajsku, ktorej vznik siaha do začiatku 12. storočia. Vo svojich pôvodných hraniciach sa zachovala až do vzniku Československej republiky, kedy sa Novohradská stolica rozdelila na dve časti, s ktorých južná pripadla Maďarsku a severná Československu. 

    Novohradská stolica susedila na západe s Hontianskou, na východe s Gemerskou a na severe so Zvolenskou stolicou. Územie historického Novohradu v súčasnosti vypĺňa stred južnej časti Stredoslovenského kraja a tvorí ho východná časť okresu Veľký Krtíš, juhozápadná časť okresu Zvolen a takmer celý okres Lučenec. Vzdušná vzdialenosť medzi najjužnejším a najsevernejším bodom Novohradu je 61 km a medzi najzápadnejším a najvýchodnejším 57 km.  
     
     Novohradský komitát
(župa, stolica) patrí medzi najstaršie v Uhorsku. O jeho starobylosti nepriamo svedčí to, že sa jeho územie cirkevnoprávne delilo medzi ostrihomské arcibiskupstvo a vacovské arcibiskupstvo. Tento neobvyklý - hoci nie ojedinelý - jav vznikol vyčlenením  diecézy mladšieho vacovského biskupstva   z  ostrihomskej arcidiecézy, zaberajúcej  pôvodne  celý  Novohradský komitát. Základom komitátu bolo rozsiahle domínium (domínium = samosprávna krajina predstavujúca zastretú formu koloniálneho panstva, vlastníctvo, panstvo) s centrom  na  hrade  Novohrad (na území Maďarska). 
      
     Rozdávanie hradných pozemkov, najmä za vlády kráľa Ondreja II. (1205–1235) spôsobilo rozklad kráľovského domínia a hradného zriadenia. Ondrej II. vacovskému biskupovi daroval pravdepodobne aj hrad Novohrad. Zánik domínia urýchlili aj boje kráľa Bela IV. so synom Štefanom a donačná politika (donácia = darovanie; donátor = kto udelil, poskytol donáciu, darca) Štefana V. a Ladislava IV. Spolu s kráľovským domíniom zanikol aj komitát.                         

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: